Digital Market Act 2022/1925 SK

1. Účelom tohto nariadenia je prispievať k správnemu fungovaniu vnútorného trhu stanovením harmonizovaných pravidiel, ktorými sa pre všetky podniky zabezpečia súťažeschopné a spravodlivé trhy digitálneho sektora v celej Únii, na ktorých pôsobia strážcovia prístupu, a to v prospech všetkých komerčných používateľov a koncových používateľov.

2. Toto nariadenie sa vzťahuje na základné platformové služby, ktoré strážcovia prístupu poskytujú alebo ponúkajú komerčným používateľom so sídlom v Únii alebo koncovým používateľom, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii, bez ohľadu na sídlo alebo bydlisko strážcov prístupu a bez ohľadu na právo, ktoré sa inak na poskytovanie služieb vzťahuje.

3. Toto nariadenie sa neuplatňuje na trhy súvisiace s:

a)	elektronickými komunikačnými sieťami v zmysle článku 2 bodu 1 smernice (EÚ) 2018/1972;

b)	elektronickými komunikačnými službami v zmysle článku 2 bodu 4 smernice (EÚ) 2018/1972 okrem služieb súvisiacich s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania.

4. Pokiaľ ide o interpersonálne komunikačné služby v zmysle článku 2 bodu 5 smernice (EÚ) 2018/1972, týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci a povinnosti zverené národným regulačným a iným príslušným orgánom na základe článku 61 uvedenej smernice.

5. S cieľom predísť fragmentácii vnútorného trhu členské štát nesmú ukladať strážcom prístupu ďalšie povinnosti formou zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení na účely zabezpečenia súťažeschopných a spravodlivých trhov. Žiadne z ustanovení tohto nariadenia nebráni členským štátom v tom, aby v záležitostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti tohto nariadenia, ukladali podnikom vrátane podnikov poskytujúcich základné platformové služby povinnosti pod podmienkou, že tieto povinnosti sú v súlade s právom Únie a nevyplývajú z toho, že príslušné podniky majú postavenie strážcu prístupu v zmysle tohto nariadenia.

6. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ. Nie je ním dotknuté ani uplatňovanie:

a)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich protisúťažné dohody, rozhodnutia združení podnikov, zosúladené postupy a zneužívanie dominantného postavenia;

b)	vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže zakazujúcich iné formy jednostranného správania, pokiaľ sa uplatňujú na iné podniky než strážcov prístupu alebo je ich výsledkom uloženie ďalších povinností strážcom prístupu; a

c)	nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (23) a vnútroštátnych pravidiel kontroly koncentrácií.

7. Vnútroštátne orgány nesmú prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty úzko spolupracujú a koordinujú svoje opatrenia na presadzovanie práva na základe zásad stanovených v článkoch 37 a 38.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„strážca prístupu“ je podnik poskytujúci základné platformové služby označený podľa článku 3;

„základná platformová služba“ je ktorákoľvek z týchto služieb:

a)	online sprostredkovateľské služby;

b)	internetové vyhľadávače;

c)	online služby sociálnej siete;

d)	služby platformy na zdieľanie videí;

e)	interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania;

f)	operačné systémy;

g)	webové prehliadače;

h)	virtuálni asistenti;

i)	služby cloud computingu;

j)	online reklamné služby vrátane akýchkoľvek reklamných sietí, reklamných búrz a akýchkoľvek iných služieb sprostredkovania reklamy, ktoré poskytuje podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb uvedených v písmenách a) až i);

3.	„služba informačnej spoločnosti“ je akákoľvek služba vymedzená v článku 1 bode 1 písm. b) smernice (EÚ) 2015/1535;

4.	„digitálny sektor“ je sektor produktov a služieb poskytovaných prostredníctvom alebo s využitím služieb informačnej spoločnosti;

5.	„online sprostredkovateľské služby“ sú online sprostredkovateľské služby vymedzené v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

6.	„internetový vyhľadávač“ je internetový vyhľadávač vymedzený v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2019/1150;

7.	„online služba sociálnej siete“ je platforma, ktorá koncovým používateľom umožňuje vzájomné prepojenie a komunikáciu, zdieľanie obsahu a spoznávanie ďalších používateľov a obsahu prostredníctvom rôznych zariadení, a najmä prostredníctvom chatov, príspevkov, videí a odporúčaní;

8.	„služba platformy na zdieľanie videí“ je služba platformy na zdieľanie videí vymedzená v článku 1 bode 1 písm. aa) smernice 2010/13/EÚ;

9.	„interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba nezávislá od číslovania vymedzená v článku 2 bode 7 smernice (EÚ) 2018/1972;

10.	„operačný systém“ je systémový softvér, ktorý riadi základné funkcie hardvéru alebo softvéru a umožňuje prevádzku softvérových aplikácií;

11.

„webový prehliadač“ je softvérová aplikácia, ktorá koncovým používateľom umožňuje prístup k obsahu webových stránok na serveroch, ktoré sú pripojené k sieťam, ako je internet, a interakciu s ním, vrátane samostatných webových prehliadačov, ako aj webových prehliadačov, ktoré sú integrované alebo zabudované do softvéru alebo podobne;

12.

„virtuálny asistent“ je softvér, ktorý dokáže spracúvať požiadavky, úlohy alebo otázky vrátane tých, ktoré sú zadané prostredníctvom zvuku, obrazu, písomne, gestami alebo pohybom, a ktorý na základe týchto požiadaviek, úloh alebo otázok poskytuje prístup k iným službám alebo riadi pripojené fyzické zariadenia;

13.	„služba cloud computingu“ je služba v oblasti cloud computingu vymedzená v článku 4 bode 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (24);

14.	„obchody so softvérovými aplikáciami“ je typ online sprostredkovateľských služieb, ktorý sa zameriava na softvérové aplikácie ako sprostredkovaný produkt alebo službu;

15.	„softvérová aplikácia“ je akýkoľvek digitálny produkt alebo služba, ktoré pracujú v operačnom systéme;

16.	„platobná služba“ je platobná služba vymedzená v článku 4 bode 3 smernice (EÚ) 2015/2366;

17.	„technická služba na podporu platobnej služby“ je služba v zmysle článku 3 písm. j) smernice (EÚ) 2015/2366;

18.	„platobný systém na nákupy v rámci aplikácie“ je softvérová aplikácia, služba alebo používateľské rozhranie, ktorými sa uľahčuje nákup digitálneho obsahu alebo digitálnych služieb v softvérovej aplikácii vrátane obsahu, predplatného, prvkov alebo funkcií a platby za takéto nákupy;

19.	„identifikačná služba“ je typ služby poskytovanej spolu so základnými platformovými službami alebo na ich podporu, ktorý umožňuje akýkoľvek druh overenia totožnosti koncových používateľov alebo komerčných používateľov bez ohľadu na použitú technológiu;

20.	„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva základné platformové služby a nie je komerčným používateľom;

21.	„komerčný používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba konajúca v rámci svojej obchodnej alebo odbornej činnosti, ktorá využíva základné platformové služby na poskytovanie alebo pri poskytovaní tovaru alebo služieb koncovým používateľom;

22.

„poradie“ je relatívne uprednostňovanie tovaru alebo služieb ponúkaných prostredníctvom online sprostredkovateľských služieb, online služieb sociálnej siete, služieb platformy na zdieľanie videí alebo virtuálnych asistentov alebo relevantnosť pripisovaná výsledkom vyhľadávania internetovými vyhľadávačmi, ako ich podniky poskytujúce online sprostredkovateľské služby, online služby sociálnej siete, služby platformy na zdieľanie videí, virtuálnych asistentov alebo internetové vyhľadávače prezentujú, usporadúvajú alebo oznamujú, a to bez ohľadu na technologické prostriedky použité na takúto prezentáciu, usporiadanie alebo oznamovanie, ako aj bez ohľadu na to, či sa prezentuje alebo oznamuje len jeden výsledok;

23.

„výsledky vyhľadávania“ sú akékoľvek informácie v akomkoľvek formáte vrátane textových, grafických, hlasových alebo iných výstupov, ktoré sú odpoveďou na vyhľadávanie a súvisia s ním, bez ohľadu na to, či sú tieto informácie plateným alebo neplateným výsledkom vyhľadávania, priamou odpoveďou alebo akýmkoľvek produktom, službou alebo informáciou, ktoré sú ponúkané v súvislosti s organickými výsledkami vyhľadávania alebo sú zobrazené popri nich alebo sú čiastočne či úplne do nich začlenené;

24.	„údaje“ sú všetky digitálne znázornenia úkonov, skutočností alebo informácií a všetky kompilácie takých úkonov, skutočností alebo informácií, a to aj v podobe zvukových, vizuálnych alebo audiovizuálnych nahrávok;

25.	„osobné údaje“ sú osobné údaje vymedzené v článku 4 bode 1 nariadenia (EÚ) 2016/679;

26.	„iné ako osobné údaje“ sú údaje iné ako osobné údaje;

27.	„podnik“ je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu alebo spôsob, akým je financovaný, vrátane všetkých prepojených podnikov, ktoré tvoria skupinu na základe priamej alebo nepriamej kontroly podniku iným podnikom;

28.	„kontrola“ je možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na podnik v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 139/2004;

29.

„interoperabilita“ je schopnosť vymieňať si informácie a vzájomne využívať informácie, ktoré boli vymenené prostredníctvom rozhraní alebo iných riešení, tak, aby všetky prvky hardvéru alebo softvéru fungovali s iným hardvérom a softvérom a plnili príkazy používateľov všetkými spôsobmi, ktorými ich majú plniť;

30.	„obrat“ je suma získaná podnikom v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 139/2004;

31.	„profilovanie“ je profilovanie vymedzené v článku 4 bode 4 nariadenia (EÚ) 2016/679;

32.	„súhlas“ je súhlas dotknutej osoby vymedzený v článku 4 bode 11 nariadenia (EÚ) 2016/679;

33.	„vnútroštátny súd“ je akýkoľvek súdny orgán členského štátu v zmysle článku 267 ZFEÚ.

KAPITOLA II

STRÁŽCOVIA PRÍSTUPU

Článok 3

Označenie strážcov prístupu

1. Podnik sa označí za strážcu prístupu, ak:

a)	má významný vplyv na vnútorný trh;

b)	poskytuje základnú platformovú službu, ktorá je dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom; a

c)	má vo svojej činnosti pevne zakotvené a trvalé postavenie alebo je možné predpokladať, že takéto postavenie dosiahne v blízkej budúcnosti.

2. Predpokladá sa, že podnik spĺňa príslušné požiadavky uvedené v odseku 1:

pokiaľ ide o odsek 1 písm. a), ak dosiahol ročný obrat v Únii v každom z posledných troch finančných rokoch najmenej 7,5 miliardy EUR alebo ak jeho priemerná trhová kapitalizácia alebo jeho zodpovedajúca objektívna trhová hodnota v poslednom finančnom roku dosiahla aspoň 75 miliárd EUR a poskytuje tú istú základnú platformovú službu najmenej v troch členských štátoch;

pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), ak poskytuje základnú platformovú službu, ktorá mala v poslednom finančnom roku mesačne aspoň 45 miliónov aktívnych koncových používateľov usadených alebo nachádzajúcich sa v Únii a ročne aspoň 10 000 aktívnych komerčných používateľov usadených v Únii, ktorí sa identifikujú a spočítavajú v súlade s metodikou a ukazovateľmi stanovenými v prílohe;

c)	pokiaľ ide o odsek 1 písm. c), ak boli prahové hodnoty uvedené v písmene b) tohto odseku dosiahnuté v každom z posledných troch finančných rokov.

3. Ak podnik poskytujúci základné platformové služby dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, bezodkladne to oznámi Komisii, a to najneskôr do 2 mesiacov od dosiahnutia týchto prahových hodnôt, a poskytne jej príslušné informácie podľa odseku 2. Uvedené oznámenie obsahuje príslušné informácie podľa odseku 2 za každú zo základných platformových služieb podniku, ktorá dosiahla prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b). Vždy, keď ďalšia základná platformová služba poskytovaná podnikom, ktorý bol predtým označený za strážcu prístupu, dosiahne prahové hodnoty uvedené v odseku 2 písm. b) a c), podnik to oznámi Komisii do dvoch mesiacov od dosiahnutia uvedených prahových hodnôt.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu neinformuje Komisiu v súlade s prvým pododsekom tohto odseku a neposkytne jej v lehote, ktorú stanovila v žiadosti o informácie podľa článku 21, všetky relevantné informácie, ktoré Komisia potrebuje na označenie dotknutého podniku za strážcu prístupu podľa odseku 4 tohto článku, Komisia je aj napriek tomu oprávnená označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby splní žiadosť o informácie v súlade s druhým pododsekom tohto odseku alebo ak sa informácie poskytnú po uplynutí lehoty stanovenej v uvedenom odseku, Komisia uplatní postup stanovený v odseku 4.

4. Komisia bez zbytočného odkladu a najneskôr do 45 pracovných dní po doručení úplných informácií uvedených v odseku 3 označí podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý dosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2, za strážcu prístupu.

5. Podnik poskytujúci základné platformové služby môže spolu s oznámením predložiť dostatočne podložené argumenty na preukázanie toho, že výnimočne, aj keď spĺňa všetky prahové hodnoty v odseku 2, za okolností, za ktorých príslušná základná platformová služba funguje, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1.

Ak Komisia dospeje k záveru, že argumenty, ktoré podnik poskytujúci základné platformové služby predložil podľa prvého pododseku, nie sú dostatočne podložené, pretože zjavne nespochybňujú predpoklady stanovené v odseku 2 tohto článku, môže tieto argumenty zamietnuť v lehote uvedenej v odseku 4 bez uplatnenia postupu stanoveného v článku 17 ods. 3.

Ak podnik poskytujúci základné platformové služby predloží takéto dostatočne podložené argumenty zjavne spochybňujúce predpoklady uvedené v odseku 2 tohto článku, Komisia môže bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku začať postup stanovený v článku 17 ods. 3.

Ak Komisia dospeje k záveru, že podnik poskytujúci základné platformové služby nebol schopný preukázať, že príslušné základné platformové služby, ktoré poskytuje, nespĺňajú požiadavky odseku 1 tohto článku, označí tento podnik za strážcu prístupu v súlade s postupom stanoveným v článku 17 ods. 3.

6. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom doplniť toto nariadenie spresnením metodiky na určenie toho, či sa dosiahli kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku, a v prípade potreby túto metodiku pravidelne prispôsobovať trhovému a technologickému vývoju.

7. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 49 s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou metodiky a zoznamu ukazovateľov uvedených v prílohe.

8. Komisia v súlade s postupom stanoveným v článku 17 označí za strážcu prístupu každý podnik poskytujúci základné platformové služby, ktorý spĺňa všetky požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, ale nedosiahol všetky prahové hodnoty uvedené v odseku 2 tohto článku.

Na uvedený účel Komisia zohľadní niektoré alebo všetky z týchto prvkov, pokiaľ sú relevantné pre posudzovaný podnik poskytujúci základné platformové služby:

a)	veľkosť, vrátane obratu a trhovej kapitalizácie, činnosť a postavenie dotknutého podniku;

b)	počet komerčných používateľov, ktorí základnú platformovú službu využívajú na oslovenie koncových používateľov, a počet koncových používateľov;

c)	sieťové účinky a výhody založené na údajoch, najmä vo vzťahu k prístupu dotknutého podniku k osobným údajom a iným ako osobným údajom a k ich získavaniu alebo analytickým možnostiam;

d)	akékoľvek účinky vyplývajúce z rozsahu a sortimentu, ktoré podnik využíva, a to aj pokiaľ ide o údaje, a v príslušných prípadoch, aj pokiaľ ide o jeho činnosť mimo Únie;

e)	odkázanosť komerčných používateľov alebo koncových používateľov na dodávateľa vrátane nákladov na zmenu poskytovateľa behaviorálnej predpojatosti, ktoré znižujú schopnosť komerčných používateľov a koncových používateľov zmeniť poskytovateľa alebo využívať multihoming;

f)	konglomerátnu podnikovú štruktúru alebo vertikálnu integráciu dotknutého podniku, ktorá podniku umožňuje napríklad krížové financovanie, kombinovanie údajov z rôznych zdrojov alebo využívanie svojho postavenia; alebo

g)	iné štrukturálne charakteristiky obchodu alebo služieb.

Komisia pri posudzovaní podľa tohto odseku zohľadňuje predpokladaný vývoj v súvislosti s prvkami uvedenými v druhom pododseku vrátane akýchkoľvek plánovaných koncentrácií, ktoré zahŕňajú ďalší podnik poskytujúci základné platformové služby alebo poskytujúci akékoľvek iné služby v digitálnom sektore alebo umožňujúci získavanie dát.

Ak podnik poskytujúci základnú platformovú službu, ktorý nedosiahol kvantitatívne prahové hodnoty uvedené v odseku 2, výrazným spôsobom nedodržiava vyšetrovacie opatrenia nariadené Komisiou, pričom toto neplnenie povinnosti pretrváva po tom, ako bol dotknutý podnik vyzvaný, aby splnil požiadavky v primeranej lehote a predložil pripomienky, Komisia môže označiť tento podnik za strážcu prístupu na základe faktov, ktoré má k dispozícii.

9. V prípade každého podniku označeného za strážcu prístupu podľa odseku 4 alebo 8 Komisia v rozhodnutí o označení uvedie príslušné základné platformové služby, ktoré sa poskytujú v rámci tohto podniku a ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b).

10. Strážca prístupu musí splniť povinnosti stanovené v článkoch 5, 6 a 7 do šiestich mesiacov od uvedenia základnej platformovej služby v rozhodnutí o označení podľa odseku 9 tohto článku.

Článok 4

Preskúmanie postavenia strážcu prístupu

1. Komisia môže na požiadanie alebo z vlastnej iniciatívy kedykoľvek prehodnotiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie o označení prijaté podľa článku 3 z jedného z týchto dôvodov:

a)	nastala podstatná zmena ktorejkoľvek zo skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie o označení založené;

b)	rozhodnutie o označení bolo založené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách.

2. Komisia pravidelne a aspoň raz za tri roky preskúma, či strážcovia prístupu naďalej spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1. V uvedenom preskúmaní tiež preskúma, či je potrebné zmeniť zoznam základných platformových služieb strážcu prístupu, ktoré sú samé osebe dôležitou bránou prístupu komerčných používateľov ku koncovým používateľom, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 písm. b). Takéto preskúmania nemajú žiadny odkladný účinok na povinnosti strážcu prístupu.

Komisia tiež aspoň raz ročne preskúma, či nové podniky poskytujúce základné platformové služby spĺňajú uvedené požiadavky.

Ak Komisia na základe preskúmaní podľa prvého pododseku zistí, že skutočnosti, na ktorých sa zakladalo označenie podnikov poskytujúcich základné platformové služby za strážcov prístupu, sa zmenili, prijme rozhodnutie, ktorým potvrdí, zmení alebo zruší rozhodnutie o označení.

3. Komisia priebežne uverejňuje a aktualizuje zoznam strážcov prístupu a zoznam základných platformových služieb, v súvislosti s ktorými musia dodržiavať povinnosti stanovené v kapitole III.

KAPITOLA III

PRAKTIKY STRÁŽCOV PRÍSTUPU, KTORÉ OBMEDZUJÚ SÚŤAŽESCHOPNOSŤ ALEBO SÚ NEKALÉ

Článok 7

Povinnosť strážcov prístupu týkajúca sa interoperability interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania

1. Ak strážca prístupu poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, zabezpečí interoperabilitu základných funkcií svojich interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania iného poskytovateľa, ktorý takéto služby ponúka alebo má v úmysle ponúkať v Únii, tak, že na požiadanie a bezodplatne poskytne potrebné technické rozhrania alebo podobné riešenia, ktoré uľahčujú interoperabilitu.

2. Strážca prístupu zabezpečí interoperabilitu aspoň týchto základných funkcií podľa odseku 1, pokiaľ on sám poskytuje takéto funkcie svojim vlastným koncovým používateľom:

po zaradení do zoznamu v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9:

i)	zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)	zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

do dvoch rokov po označení:

i)	zasielanie textových správ medzi koncovými bodmi v rámci skupín individuálnych koncových používateľov;

ii)	zdieľanie obrázkov, hlasových správ, videí a iných pripojených súborov v rámci komunikácie medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

do štyroch rokov po označení:

i)	hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

ii)	videohovory medzi koncovými bodmi medzi dvomi individuálnymi koncovými používateľmi;

iii)	hlasové volania medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom;

iv)	videohovory medzi koncovými bodmi medzi skupinovým chatom a individuálnym koncovým používateľom.

3. Úroveň bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi, ktorú strážca prístupu poskytuje svojim vlastným koncovým používateľom, sa zachová v rámci všetkých interoperabilných služieb.

4. Strážca prístupu uverejní referenčnú ponuku, v ktorej stanoví technické podrobnosti a všeobecné podmienky interoperability so svojimi interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislých od číslovania vrátane potrebných podrobností o úrovni bezpečnosti a šifrovaní medzi koncovými bodmi. Strážca prístupu uverejní takúto referenčnú ponuku v lehote stanovenej v článku 3 ods. 10 a v prípade potreby ju aktualizuje.

5. Po uverejnení referenčnej ponuky podľa odseku 4 môže každý poskytovateľ interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý ponúka alebo má v úmysle ponúkať takéto služby v Únii, požiadať o interoperabilitu s interpersonálnymi komunikačnými službami nezávislými od číslovania, ktoré poskytuje strážca prístupu. Takáto žiadosť sa môže vzťahovať na niektoré alebo všetky základné funkcie uvedené v odseku 2. Strážca prístupu vyhovie každej primeranej žiadosti o zabezpečenie interoperability do troch mesiacov od jej prijatia tak, že uvedie do prevádzky požadované základné funkcie.

6. Komisia môže výnimočne na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu predĺžiť lehoty splnenia podmienok podľa odseku 2 a 5, ak strážca prístupu preukáže, že je to potrebné na zabezpečenie účinnej interoperability a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti vrátane prípadného šifrovania medzi koncovými bodmi.

7. Koncoví používatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania strážcu prístupu a žiadajúceho poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania majú naďalej možnosť rozhodnúť sa, či využijú interoperabilné základné funkcie, ktoré strážca prístupu môže poskytnúť podľa odseku 1.

8. Strážca prístupu získava a vymieňa si s poskytovateľom interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorý požiadal o zabezpečenie interoperability, len tie osobné údaje koncových používateľov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na poskytnutie účinnej interoperability. Takéto získavanie a výmena osobných údajov koncových používateľom je v plnom súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou 2002/58/ES.

9. Strážcovi prístupu nemožno brániť, aby prijímal opatrenia na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od číslovania, ktorí sú tretími stranami a žiadajú o zabezpečenie interoperability, neohrozili integritu, bezpečnosť a ochranu súkromia v rámci jeho služieb za predpokladu, že takéto opatrenia sú nevyhnutne potrebné a primerané a strážca prístupu ich náležite odôvodní.

Článok 9

Pozastavenie

1. Ak strážca prístupu v odôvodnenej žiadosti preukáže, že splnenie konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 týkajúcej sa základnej platformovej služby uvedenej v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9 by vzhľadom na výnimočné okolnosti mimo kontroly strážcu prístupu ohrozilo hospodársku životaschopnosť jeho činnosti v Únii, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že túto konkrétnu povinnosť uvedenú v danej odôvodnenej žiadosti výnimočne úplne alebo čiastočne pozastaví (ďalej len „rozhodnutie o pozastavení“). Komisia v uvedenom vykonávacom akte podloží svoje rozhodnutie o pozastavení tým, že určí výnimočné okolnosti odôvodňujúce pozastavenie. Uvedený vykonávací akt sa obmedzí na rozsah a trvanie potrebné na vyriešenie takéhoto ohrozenia životaschopnosti strážcu prístupu. Komisia sa usiluje o bezodkladné prijatie uvedeného vykonávacieho aktu, a to najneskôr do troch mesiacov od prijatia úplnej odôvodnenej žiadosti. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2. Ak sa pozastavenie odsúhlasí podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o pozastavení raz ročne, pokiaľ sa v uvedenom rozhodnutí nestanoví kratší interval. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší pozastavenie, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3. Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa uvedeného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

4. Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 3 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na hospodársku životaschopnosť činnosti strážcu prístupu v Únii, ako aj na tretie strany, najmä na MSP a spotrebiteľov. Pozastavenie môže podliehať podmienkam a povinnostiam, ktoré stanoví Komisia, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi uvedenými záujmami a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 10

Výnimka z dôvodu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti

1. Komisia môže, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, prijať vykonávací akt, v ktorom rozhodne, že dotknutému strážcovi prístupu udelí úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania konkrétnej povinnosti stanovenej v článku 5, 6 alebo 7 v súvislosti so základnou platformovou službou uvedenou v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ak je takáto výnimka podložená dôvodmi uvedenými v odseku 3 tohto článku (ďalej len „rozhodnutie o výnimke“). Komisia prijme rozhodnutie o výnimke do troch mesiacov po prijatí úplnej odôvodnenej žiadosti a poskytne odôvodnené stanovisko, v ktorom vysvetlí dôvody udelenia výnimky. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

2. Ak sa udelí výnimka podľa odseku 1, Komisia preskúma svoje rozhodnutie o výnimke, ak dôvod jej udelenia zanikne, alebo aspoň raz za rok. Po takomto preskúmaní Komisia buď úplne alebo čiastočne zruší výnimku, alebo rozhodne, že podmienky odseku 1 sú naďalej splnené.

3. Výnimku podľa odseku 1 možno udeliť len z dôvodov verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti.

4. Komisia môže v naliehavých prípadoch, konajúc na základe odôvodnenej žiadosti strážcu prístupu alebo z vlastnej iniciatívy, dočasne pozastaviť uplatňovanie konkrétnej povinnosti uvedenej v odseku 1 na jednu alebo viaceré jednotlivé základné platformové služby ešte pred prijatím rozhodnutia podľa daného odseku. Takúto žiadosť možno predložiť a vyhovieť jej kedykoľvek pred ukončením posúdenia Komisiou podľa odseku 1.

5. Pri posudzovaní žiadosti uvedenej v odseku 1 a 4 Komisia zohľadňuje najmä vplyv plnenia konkrétnej povinnosti na dôvody uvedené v odseku 3, ako aj účinky na dotknutého strážcu prístupu a na tretie strany. Komisia môže pozastavenie podmieniť podmienkami a povinnosťami, aby zabezpečila spravodlivú rovnováhu medzi cieľmi dôvodov uvedených v odseku 3 a cieľmi tohto nariadenia.

Článok 21

Žiadosti o informácie

1. Komisia môže na účely plnenia povinností podľa tohto nariadenia formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať podniky a združenia podnikov o poskytnutie všetkých potrebných informácií. Komisia môže formou jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutím žiadať o prístup k akýmkoľvek údajom a algoritmom podnikov a informáciám o testovaní, ako aj o vysvetlenia k nim.

2. Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podniku alebo združeniu podnikov Komisia uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií, ako aj pokuty uvedené v článku 30 uplatniteľné za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií alebo vysvetlení.

3. Keď Komisia žiada podniky alebo združenia podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, uvedie právny základ a účel žiadosti, upresní, aké informácie sa požadujú, a stanoví lehotu na poskytnutie informácií. Keď Komisia žiada podniky o poskytnutie prístupu k akýmkoľvek údajom, algoritmom a informáciám o testovaní, uvedie účel žiadosti a stanoví lehotu na poskytnutie tohto prístupu. Uvedie tiež pokuty podľa článku 30 a uvedie alebo uloží pravidelné penále podľa článku 31. Ďalej uvedie právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom.

4. Podniky alebo združenia podnikov alebo ich zástupcovia poskytnú požadované informácie v mene dotknutého podniku alebo združenia podnikov. Riadne splnomocnení právnici môžu poskytovať informácie v mene svojich klientov. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5. Na žiadosť Komisie príslušné orgány členských štátov poskytnú Komisii všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, potrebné na plnenie úloh, ktoré má pridelené na základe tohto nariadenia.

Článok 23

Právomoc vykonávať inšpekcie

1. Komisia môže na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné inšpekcie podniku alebo združenia podnikov.

2. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené:

a)	vstupovať do priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podnikov a združení podnikov;

b)	skúmať účtovné knihy a iné záznamy týkajúce sa podnikateľskej činnosti bez ohľadu na médium, na ktorom sú uložené;

c)	vyhotoviť alebo získať kópie alebo výňatky z týchto účtovných kníh a iných záznamov;

d)	požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodných postupoch a prístup k nim a zaznamenávať alebo dokumentovať poskytnuté vysvetlenia akýmikoľvek technickými prostriedkami;

e)	zapečatiť podnikové priestory a účtovné knihy alebo záznamy počas trvania inšpekcie v rozsahu nevyhnutnom na jej vykonanie;

f)	požadovať od každého zástupcu podniku alebo združenia podnikov alebo od ich zamestnancov, aby podali vysvetlenie k skutočnostiam alebo dokumentom, ktoré súvisia s predmetom a účelom inšpekcie, a zaznamenať odpovede akýmikoľvek technickými prostriedkami.

3. Komisia môže na účely inšpekcie požiadať o pomoc audítorov alebo expertov vymenovaných Komisiou podľa článku 26 ods. 2, ako aj o pomoc príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať.

4. Počas inšpekcií môže Komisia, audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, požiadať podnik alebo združenie podnikov, aby poskytli vysvetlenia o svojej organizácii, fungovaní, IT systéme, algoritmoch, nakladaní s údajmi a obchodnom správaní a prístup k nim. Komisia a audítori alebo experti, ktorých vymenovala, a príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, môžu adresovať otázky ktorémukoľvek zástupcovi alebo zamestnancovi.

5. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby, ktoré Komisia poverila vykonávaním inšpekcie, uplatňujú svoje právomoci na základe predloženého písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet a účel inšpekcie a uplatniteľné pokuty stanovené v článku 30 v prípade, že sú predložené neúplné účtovné knihy alebo iné záznamy súvisiace s podnikaním alebo že odpovede na otázky položené podľa odsekov 2 a 4 tohto článku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia pred inšpekciou o nej včas informuje príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na ktorého území sa má inšpekcia vykonávať.

6. Podniky alebo združenia podnikov sú povinné podrobiť sa inšpekcii nariadenej rozhodnutím Komisie. V uvedenom rozhodnutí sa uvedie predmet a účel inšpekcie, stanovený dátum, kedy sa má začať, a uvedú sa v ňom pokuty a pravidelné penále podľa článkov 30 a 31, ako aj právo na preskúmanie uvedeného rozhodnutia Súdnym dvorom.

7. Úradníci príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6 a na ktorého území sa má inšpekcia vykonať, a osoby ním poverené alebo vymenované, na žiadosť tohto orgánu alebo Komisie aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento účel majú k dispozícii právomoci stanovené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8. Keď úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, že sa podnik alebo združenie podnikov bráni inšpekcii nariadenej podľa tohto článku, príslušný členský štát im poskytne nevyhnutnú pomoc, a to vo vhodných prípadoch požiadaním o pomoc polície alebo zodpovedajúceho orgánu presadzovania práva tak, aby im umožnili vykonať inšpekciu.

9. Ak je podľa vnútroštátnych pravidiel na pomoc uvedenú v odseku 8 tohto článku potrebné povolenie súdneho orgánu, požiada oň Komisia alebo príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo úradníci poverení týmito orgánmi. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

10. Keď sa žiada o povolenie podľa odseku 9 tohto článku, vnútroštátny súdny orgán overí, či je rozhodnutie Komisie pravé a či navrhované donucovacie opatrenia nie sú svojvoľné ani neprimerané vzhľadom na predmet inšpekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať Komisiu, priamo alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podrobné vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porušení tohto nariadenia, ako aj o závažnosť predpokladaného porušenia a o spôsob účasti dotknutého podniku na ňom. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže spochybniť potrebu inšpekcie ani požadovať predloženie informácií zo spisu Komisie. Zákonnosť rozhodnutia Komisie podlieha preskúmaniu iba Súdnym dvorom.

Článok 24

Predbežné opatrenia

V naliehavých prípadoch z dôvodu rizika vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre komerčných používateľov alebo koncových používateľov strážcov prístupu môže Komisia na základe prima facie zistenia porušenia článku 5, 6 alebo 7 prijať vykonávací akt, ktorým nariadi predbežné opatrenia voči strážcovi prístupu. Uvedený vykonávací akt sa prijme len v súvislosti s konaním začatým na účely možného prijatia rozhodnutia o neplnení povinností podľa článku 29 ods. 1. Uplatňuje sa len na vymedzené obdobie a toto obdobie sa môže predĺžiť, ak je to potrebné a primerané. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Článok 27

Informácie od tretích strán

1. Akákoľvek tretia strana vrátane komerčných používateľov, konkurentov alebo koncových používateľov základných platformových služieb uvedených v rozhodnutí o označení podľa článku 3 ods. 9, ako aj ich zástupcovia, môžu informovať príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, alebo priamo Komisiu o akýchkoľvek praktikách alebo správaní strážcov prístupu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

2. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, a Komisia majú výlučnú právomoc, pokiaľ ide o primerané opatrenia, a nie sú povinní prijať opatrenia v nadväznosti na poskytnuté informácie.

3. Ak príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, na základe informácií poskytnutých podľa odseku 1 tohto článku dospeje k záveru, že môže ísť o prípad nesúladu s týmto nariadením, postúpi uvedené informácie Komisii.

Článok 31

Pravidelné penále

1. Komisia môže prijať rozhodnutie, ktorým podnikom, vrátane strážcov prístupu v príslušných prípadoch, a združeniam podnikov uloží pravidelné penále nepresahujúce 5 % priemerného denného celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku za deň vypočítané odo dňa určeného rozhodnutím s cieľom prinútiť ich k tomu, aby:

a)	dodržiavali opatrenia, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí prijatom podľa článku 8 ods. 2;

b)	dodržiavali rozhodnutie podľa článku 18 ods. 1;

c)	poskytli správne a úplné informácie v lehote, ktorá sa požaduje v žiadosti o informácie podanej na základe rozhodnutia podľa článku 21;

d)	zabezpečili prístup k údajom, algoritmom a informáciám o testovaní v reakcii na žiadosť podľa článku 21 ods. 3 a poskytli k nim vysvetlenia, ako sa vyžaduje v rozhodnutí podľa článku 21;

e)	sa podrobili inšpekcii nariadenej rozhodnutím prijatým podľa článku 23;

f)	dodržiavali rozhodnutie, ktorým sa nariaďujú predbežné opatrenia, podľa článku 24;

g)	splnili záväzky, ktoré sa rozhodnutím podľa článku 25 ods. 1 stali právne záväznými;

h)	dodržiavali rozhodnutie podľa článku 29 ods. 1.

2. Ak si podniky alebo združenia podnikov splnili povinnosť, ktorú malo vynútiť pravidelné penále, Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví konečnú sumu pravidelného penále vo výške, ktorá je nižšia ako suma určená podľa pôvodného rozhodnutia. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 50 ods. 2.

Článok 33

Premlčacie lehoty na vymáhanie sankcií

1. Právomoc Komisie vymáhať rozhodnutia prijaté podľa článkov 30 a 31 podlieha premlčacej lehote päť rokov.

2. Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným.

3. Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa preruší:

a)	oznámením rozhodnutia, ktorým sa mení pôvodná výška pokuty alebo pravidelného penále alebo zamieta žiadosť o takú zmenu; alebo

b)	každým opatrením Komisie alebo členského štátu konajúceho na žiadosť Komisie, ktorým sa vymáha zaplatenie pokuty alebo pravidelného penále.

4. Po každom prerušení začne lehota plynúť odznovu.

5. Plynutie premlčacej lehoty na vymáhanie sankcií sa pozastaví:

a)	kým plynie lehota na platbu; alebo

b)	kým je na základe rozhodnutia Súdneho dvora alebo rozhodnutia vnútroštátneho súdu pozastavené vymáhanie platby.

Článok 38

Spolupráca a koordinácia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré presadzujú pravidlá hospodárskej súťaže

1. Komisia a príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, spolupracujú a prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž (ďalej len „ESHS“) sa navzájom informujú o svojich príslušných opatreniach na presadzovanie práva. Majú právomoc poskytovať si navzájom informácie o akýchkoľvek skutkových alebo právnych záležitostiach vrátane dôverných informácií. Ak príslušný orgán nie je členom ESHS, Komisia prijme potrebné opatrenia na spoluprácu takýchto orgánov a výmenu ich informácií o prípadoch týkajúcich sa presadzovania tohto nariadenia a presadzovania pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6. Komisia môže takéto opatrenia stanoviť vo vykonávacích aktoch podľa článku 46 ods. 1 písm. l).

2. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle začať vyšetrovanie týkajúce sa strážcov prístupu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uvedených v článku 1 ods. 6, písomne informuje Komisiu o prvom formálnom vyšetrovacom opatrení, a to pred začatím jeho vykonávania alebo bezprostredne po ňom. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

3. Ak má príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, v úmysle uložiť strážcom prístupu povinnosti na základe vnútroštátneho práva podľa článku 1 ods. 6, oznámi Komisii návrh opatrenia a jeho odôvodnenie, a to najneskôr 30 dní pred jeho prijatím. V prípade predbežných opatrení príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, oznamuje Komisii návrh plánovaných opatrení čo najskôr, najneskôr však ihneď po ich prijatí. Tieto informácie môžu byť sprístupnené aj príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, ostatných členských štátov.

4. Mechanizmus informovania stanovený v odsekoch 2 a 3 sa nevzťahuje na rozhodnutia plánované podľa vnútroštátnych pravidiel o fúziách.

5. Informácie vymieňané podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa vymieňajú a používajú len na účely koordinácie presadzovania tohto nariadenia a pravidiel uvedených v článku 1 ods. 6.

6. Komisia môže požiadať príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, o podporu pri ktoromkoľvek zo svojich prieskumov trhu podľa tohto nariadenia.

7. Príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, ktorý presadzuje pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, môže z vlastnej iniciatívy vyšetriť prípad možného neplnenia článkov 5, 6 a 7 tohto nariadenia na svojom území, ak podľa vnútroštátneho práva je na to oprávnený a má na to vyšetrovacie právomoci. Pred prijatím prvého formálneho vyšetrovacieho opatrenia tento orgán písomne informuje Komisiu.

Začatie konania Komisiou podľa článku 20 oslobodzuje príslušné vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré presadzujú pravidlá uvedené v článku 1 ods. 6, od možnosti viesť takéto vyšetrovanie alebo ho ukončí ak už prebieha. Uvedené orgány podajú Komisii správu o zisteniach takéhoto vyšetrovania s cieľom podporiť ju v jej úlohe jediného orgánu presadzovania tohto nariadenia.

Článok 54

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 2. mája 2023.

Článok 3 ods. 6 a 7 a články 40, 46, 47, 48, 49 a 50 sa však uplatňujú od 1. novembra 2022 a články 42 a 43 sa uplatňujú od 25. júna 2023.

Ak je však dátum uplatňovania uvedený v druhom pododseku tohto článku neskôr ako 25. júna 2023, uplatňovanie článkov 42 a 43 sa odkladá do dňa uplatňovania uvedeného v druhom pododseku tohto článku.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 14. septembra 2022

Za Európsky parlament

predsedníčka

R. METSOLA

Za Radu

predseda

M. BEK

(1) Ú. v. EÚ C 286, 16.7.2021, s. 64.

(2) Ú. v. EÚ C 440, 29.10.2021, s. 67.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2022 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 18. júla 2022.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1150 z 20. júna 2019 o podpore spravodlivosti a transparentnosti pre komerčných používateľov online sprostredkovateľských služieb (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 57).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES (Ú. v. EÚ L 130, 17.5.2019, s. 92).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70).

(12) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 321, 17.12.2018, s. 36).

(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(18) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1).

(19) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(20) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17).

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 409, 4.12.2020, s. 1).

(22) Ú. v. EÚ C 147, 26.4.2021, s. 4.

(23) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

PRÍLOHA

A. „Všeobecne“

Cieľom tejto prílohy je upresniť metodiku identifikácie a určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ pre každú základnú platformovú službu uvedenú v článku 2 bode 2. Poskytuje referenčný rámec, ktorým sa podniku umožňuje posúdiť, či jeho základné platformové služby spĺňajú kvantitatívne prahové hodnoty stanovené v článku 3 ods. 2 písm. b), a preto sa predpokladá, že spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 3 ods. 1 písm. b). Takýto referenčný rámec bude preto rovnako relevantný pre každé širšie posúdenie podľa článku 3 ods. 8. Je povinnosťou podniku dosiahnuť čo najlepší odhad v súlade so spoločnými zásadami a osobitnou metodikou, ktoré sú stanovené v tejto prílohe. Nič v tejto prílohe nebráni Komisii v tom, aby v lehotách stanovených v príslušných ustanoveniach tohto nariadenia od podniku poskytujúceho základné platformové služby požadovala, aby poskytol všetky informácie potrebné na identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“. Žiadne ustanovenie tejto prílohy by nemalo predstavovať právny základ pre sledovanie používateľov. Metodikou uvedenou v tejto prílohe nie sú dotknuté ani žiadne povinnosti stanovené v tomto nariadení, a to najmä v článku 3 ods. 3 a 8 a článku 13 ods. 3. Požadovaný súlad s článkom 13 ods. 3 konkrétne tiež znamená identifikáciu a určenie počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ na základe presného súčtu alebo najlepšieho dostupného odhadu v súlade so skutočnými kapacitami na identifikáciu a určenie počtu, ktoré má podnik poskytujúci základné platformové služby v príslušnom čase k dispozícii. Tieto súčty alebo najlepší dostupný odhad musia byť v súlade so súčtami oznámenými podľa článku 15 a musia ich zahŕňať.

V článku 2 bodoch 20 a 21 sa stanovujú vymedzenia pojmov „koncový používateľ“ a „komerčný používateľ“, ktoré sú spoločné pre všetky základné platformové služby.

S cieľom identifikovať a určiť počet „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“ sa v tejto prílohe odkazuje na pojem „jedineční používatelia“. Pojem „jedineční používatelia“ zahŕňa „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“, ktorí sa pre príslušnú základnú platformovú službu započítajú len raz počas stanoveného časového obdobia (t. j. mesiac v prípade „aktívnych koncových používateľov“ a rok v prípade „aktívnych komerčných používateľov“), a to bez ohľadu na to, koľkokrát počas tohto obdobia použili príslušnú základnú platformovú službu. Nie je tým dotknutá skutočnosť, že tá istá fyzická alebo právnická osoba môže súčasne byť „aktívnym koncovým používateľom“ alebo „aktívnym komerčným používateľom“ pre rôzne základné platformové služby.

B. „Aktívni koncoví používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych koncových používateľov“ sa určí podľa najpresnejšieho výpočtu, ktorý oznámil podnik poskytujúci ktorúkoľvek zo základných platformových služieb, konkrétne:

Usudzuje sa, že získavanie údajov o používaní základných platformových služieb z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, by prima facie predstavoval najnižšie riziko duplicity, napríklad vo vzťahu k správaniu používateľov v rámci zariadení alebo platforiem. Podnik preto predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov na príslušnú základnú platformovú službu, vychádzajúc z prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ak takéto údaje existujú.

V prípade základných platformových služieb, ku ktorým majú prístup aj koncoví používatelia mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, podnik okrem toho predloží anonymizované údaje o počte jedinečných koncových používateľov príslušnej základnej platformovej služby na základe alternatívneho výpočtu zahŕňajúceho aj koncových používateľov mimo prostredí, ktoré si vyžadujú trvalé alebo opakované prihlásenie, ako sú napríklad adresy internetového protokolu, identifikátory cookie alebo iné identifikátory, ako sú napríklad rádiofrekvenčné identifikačné štítky, za predpokladu, že tieto adresy alebo identifikátory sú objektívne potrebné na poskytovanie základných platformových služieb.

Počet „mesačne aktívnych koncových používateľov“ sa zakladá na priemernom počte mesačne aktívnych koncových používateľov v priebehu najdlhšej časti posledného finančného roka. Formuláciou „najdlhšia časť posledného finančného roka“ sa má podniku poskytujúcemu základné platformové služby umožniť, aby v danom roku nezohľadňoval extrémne hodnoty. Extrémne hodnoty sú vo svojej podstate hodnoty výrazne mimo normálnych a predvídateľných hodnôt. Nepredvídaný nárast alebo pokles v zapojení používateľov, ku ktorému došlo počas jedného mesiaca finančného roka, je príkladom toho, čo by sa mohlo považovať za takéto extrémne hodnoty. Hodnoty súvisiace s každoročne sa opakujúcimi udalosťami, ako napríklad každoročné výpredaje, nie sú extrémnymi hodnotami.

C. „Aktívni komerční používatelia“

Počet „jedinečných používateľov“, pokiaľ ide o „aktívnych komerčných používateľov“ sa má v príslušných prípadoch určiť na úrovni účtu, pričom každý samostatný komerčný účet, ktorý je spojený s používaním základnej platformovej služby poskytovanej podnikom, predstavuje jedného jedinečného komerčného používateľa tejto príslušnej základnej platformovej služby. Ak sa pojem „komerčný účet“ nevzťahuje na danú základnú platformovú službu, príslušný podnik poskytujúci základné platformové služby určí počet jedinečných komerčných používateľov odkazom na príslušný podnik.

D. „Predkladanie informácií“

Podnik, ktorý Komisii podľa článku 3 ods. 3 predkladá informácie týkajúce sa počtu aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov na jednu základnú platformovú službu je zodpovedný za zabezpečenie úplnosti a presnosti týchto informácií. V tejto súvislosti:

Podnik je zodpovedný za predkladanie údajov za príslušnú základnú platformovú službu, pričom je potrebné zabezpečiť, aby neboli aktívni koncoví používatelia a aktívni komerční používatelia sčítaní v nedostatočnom ani v nadmernom počte (napríklad ak používatelia majú prístup k základným platformovým službám prostredníctvom rôznych platforiem alebo zariadení).

Podnik je zodpovedný za poskytovanie presných a stručných vysvetlení, pokiaľ ide o metodiku použitú na získanie informácií a za každé riziko sčítania aktívnych koncových používateľov a aktívnych komerčných používateľov v nedostatočnom alebo nadmernom počte pre príslušnú základnú platformovú službu, ako aj za opatrenia prijaté na riešenie tohto rizika.

c)	Podnik poskytne údaje založené na alternatívnom výpočte, ak má Komisia obavy v súvislosti s presnosťou údajov, ktoré predložil podnik poskytujúci základné platformové služby.

Na účely určenia počtu „aktívnych koncových používateľov“ a „aktívnych komerčných používateľov“:

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) neidentifikuje základné platformové služby, ktoré patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2, ako samostatné, a to najmä na základe skutočnosti, že sa poskytujú s použitím rôznych mien domén – či už domén najvyššej úrovne s kódom krajiny (ccTLD) alebo generických domén najvyššej úrovne (gTLD) – alebo akýchkoľvek geografických atribútov.

Podnik poskytujúci základnú platformovú službu (základné platformové služby) považuje za samostatné základné platformové služby tie základné platformové služby, ktoré sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

Podnik poskytujúci základné platformové služby považuje za samostatné základné platformové služby tie služby, ktoré príslušný podnik ponúka integrovaným spôsobom, ale ktoré:

i)	nepatria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2; alebo

ii)

sú používané na rôzne účely buď ich koncovými používateľmi, alebo ich komerčnými používateľmi, alebo oboma typmi používateľov, a to aj vtedy, keď ich koncoví používatelia alebo komerční používatelia môžu byť tí istí, ako aj vtedy, keď patria do rovnakej kategórie základných platformových služieb podľa článku 2 bodu 2.

E. „Osobitné vymedzenia pojmov“

V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú osobitné vymedzenia pojmov „aktívni koncoví používatelia“ a „aktívni komerční používatelia“ pre každú základnú platformovú službu.

Základná platformová služba	Aktívni koncoví používatelia	Aktívni komerční používatelia
Online sprostredkovateľské služby	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online sprostredkovateľskú službu, napríklad aktívnym prihlásením sa, vyhľadávaním, kliknutím alebo skrolovaním, alebo prostredníctvom online sprostredkovateľskej služby aspoň raz za mesiac uzavreli transakciu.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí mali v online sprostredkovateľskej službe počas celého roka uvedenú aspoň jednu položku alebo ktorí počas roka cez online sprostredkovateľskú službu uzavreli transakciu.
Internetové vyhľadávače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili internetový vyhľadávač, napríklad zadaním vyhľadávania.	Počet jedinečných komerčných používateľov s komerčnými webovými sídlami (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely), ktoré sú počas roka indexované internetovým vyhľadávačom alebo sú súčasťou indexu internetového vyhľadávača.
Online služby sociálnej siete	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili online služby sociálnej siete, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku alebo komentovaním.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí majú komerčnú ponuku alebo komerčný účet v rámci online služby sociálnej siete a ktorí túto službu akýmkoľvek spôsobom aspoň raz ročne využili, napríklad aktívnym prihlásením sa, otvorením stránky, skrolovaním, kliknutím, lajkovaním, vyhľadávaním, vložením príspevku, komentovaním alebo použitím jej nástrojov pre podniky.
Služby platformy na zdieľanie videí	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili službu platformy na zdieľanie videí, napríklad prehrávaním časti audiovizuálneho obsahu, vyhľadávaním alebo nahraním prvku audiovizuálneho obsahu, okrem iného najmä videí vytvorených používateľmi.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytli aspoň jeden prvok audiovizuálneho obsahu, ktorý bol v rámci služby platformy na zdieľanie videí nahratý alebo prehratý.
Interpersonálne komunikačné služby nezávislé od číslovania	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej akýmkoľvek spôsobom zúčastnili.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí aspoň raz za rok využili komerčný účet alebo akýmkoľvek iným spôsobom iniciovali komunikáciu prostredníctvom interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od číslovania alebo sa na nej zúčastnili s cieľom komunikovať priamo s koncovým používateľom.
Operačné systémy	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí používali zariadenie s operačným systémom, ktorý bol aspoň raz za mesiac aktivovaný, aktualizovaný alebo použitý.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka uverejnili, aktualizovali alebo ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu alebo softvérový program, ktoré využívajú programovací jazyk alebo akýkoľvek nástroj na vývoj softvéru daného operačného systému alebo ktoré nejakým spôsobom pracujú v danom operačnom systéme.
Virtuálny asistent	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac akýmkoľvek spôsobom použili virtuálneho asistenta, napríklad aktiváciou, zadaním otázky, prístupom k službe prostredníctvom príkazu alebo riadením inteligentného domáceho zariadenia.	Počet jedinečných vývojárov, ktorí počas roka ponúkli aspoň jednu softvérovú aplikáciu virtuálneho asistenta alebo funkciu na sprístupnenie existujúcej softvérovej aplikácie prostredníctvom virtuálneho asistenta.
Webové prehliadače	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac použili webový prehliadač, napríklad zadaním vyhľadávania alebo adresy webového sídla do URL riadku webového prehliadača.	Počet jedinečných komerčných používateľov, na ktorých komerčné webové sídla (t. j. webové sídlo používané na komerčné alebo profesionálne účely) sa aspoň raz za rok vykonal prístup cez webový prehliadač alebo ktorí počas roka ponúkali zásuvné a prídavné moduly (plug-in, add-on) a rozšírenia používané na webovom prehliadači.
Služby cloud computingu	Počet jedinečných koncových používateľov, ktorí aspoň raz za mesiac využili akékoľvek služby cloud computingu od príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu za akýkoľvek druh odmeny, bez ohľadu na to, či sa odmena zrealizuje v tom istom mesiaci.	Počet jedinečných komerčných používateľov, ktorí počas roka poskytovali akékoľvek služby cloud computingu v rámci cloudovej infraštruktúry príslušného poskytovateľa služieb cloud computingu.
Online reklamné služby	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných koncových používateľov, ktorým sa aspoň raz za mesiac zobrazila reklama, ktorá aktivovala službu sprostredkovania reklamy.	V prípade vlastného predaja reklamného priestoru: počet jedinečných inzerentov, ktorým sa počas roka zobrazila aspoň jedna reklama. V prípade služieb sprostredkovania reklamy (vrátane reklamných sietí, reklamných búrz a iných služieb sprostredkovania reklamy): počet jedinečných komerčných používateľov (vrátane inzerentov, vydavateľov alebo iných sprostredkovateľov), ktorí počas roka prostredníctvom služby sprostredkovania reklamy komunikovali alebo túto službu využili.

whereas

keyboard_tab Digital Market Act 2022/1925 SK

Digital Market Act 2022/1925 SK